Chráň sa prílišnej dôvernosti

„Neotváraj svoje srdce pred kýmkoľvek“ (Sir 8, 22), ale raď sa s človekom múdrym a bohabojným.

S mladíkmi a s ľuďmi, ktorých nepoznáš, sa mnoho nezapodievaj.

Boháčom nelichoť a nechodievaj rád k veľkým pánom.

Spolčuj sa s pokornými a prostými, s nábožnými a mravnými ľuďmi a hovor s nimi a poučných veciach.

Nebuď dôverný k niektorej žene, ale vo všeobecnosti všetky dobré ženy porúčaj Bohu.

Len voči Bohu a anjelom sa usiluj byť dôverný a ľudskej známosti sa stráň.

Lásku treba mať ku každému, ale nie dôvernosť.

Neraz sa stáva, že neznáma osoba len tak svieti dobrou povesťou, ale keď ju bližšie spoznáme, mizne jej pôvab pred očami bystrého pozorovateľa.

Koľko ráz si myslíme, že sa iným zavďačíme, keď sa s nimi stýkame, no stáva sa, že sa im čoraz väčšmi znepáčime, keď vidia naše nedostatky a slabosti.

 

Myšlienky z knihy – Nasledovanie Krista (Tomáš Kempenský)

Chráň sa márnych nádejí a vypínavosti

Márne niekto svoju nádej zakladá na ľuďoch alebo iných tvoroch.

Nehanbi sa slúžiť iným z lásky k Ježišovi a zdať sa chudobným na tomto svete.

Nespoliehaj sa na seba, ale založ všetku svoju nádej v Bohu.

Rob, čo môžeš a Boh bude nápomocný tvojej dobrej vôli.

Nedôveruj svojej vedomosti alebo chytráctvu kohokoľvek živého, ale radšej ver milostivému Bohu. On pokorným pomáha, ale hrdých ponižuje.

Nehonos sa bohatstvom, ak ho máš, ani vplyvnými priateľmi, ale hľadaj svoju slávu len v Bohu, od ktorého máme všetko a ktorý si nadovšetko žiada dať nám seba samého.

Nevypínaj sa pre krásu alebo silu svojho tela, lebo i tá najmenšia choroba ju poruší a pošpatí.

Nebuď samoľúby pre svoju šikovnosť alebo nadanie, aby si sa neznepáčil Bohu, ktorému prináleží všetko, čo dobré máš od prírody.

Nepokladaj sa za lepšieho od iných, aby ťa azda nemal za horšieho Boh, ktorý vie, čo je v človeku.

Nebuď hrdý na svoje dobré skutky, lebo Božie súdy sú iné ako ľudské, Bohu sa často nepáči, čo sa ľuďom pozdáva.

Ak máš v sebe niečo dobré, predpokladaj u iných ešte lepšie, aby si si zachoval pokoru.

Nezaškodí ti, keď budeš každého stavať nad seba, ale priveľmi škodí, keď sa budeš čo len nad jedného vyvyšovať.

Pokorný žije v stálom pokoji, ale v srdci pyšného búri často závisť a hnev.

Myšlienky z knihy – Nasledovanie Krista (Tomáš Kempenský)

O nezriadených žiadostiach

Kedykoľvek si človek niečo nezriadené zažiada, hneď je vo svojom vnútri znepokojený.

Pyšní a lakomí nikdy nemajú pokoj. Chudobní duchom a pokorní nachádzajú pravý pokoj.

Človek, ktorý sebe ešte celkom neodumrel, ľahko upadá do pokušenia a podlieha mu aj vo veciach malých a nepatrných.

Duchom nestály, telesnosťou ovládaný a na zmyselnosti náklonný sa ťažko môže celkom odtrhnúť od pozemských žiadostí.

A preto často pociťuje smútok, keď sa od nich odpútava, a ľahko sa rozčúli, keď mu niekto odporuje.

Ale keď dosiahne, po čom túži, hneď pocíti výčitky svedomia, že poslúchol svoju náruživosť, ktorá neprináša hľadané uspokojenie.

Opravdivý pokoj srdca dosiahneme vtedy, keď sa vzoprieme náruživostiam, a nie, keď im budeme holdovať.

Niet teda pokoja v srdci človeka telesného, ktorý sa zapodieva len vonkajšími vecami, pokoj je len v srdci, ktoré sa horlivo venuje duchovným veciam.

Myšlienky z knihy Nasledovanie Krista (Tomáš Kempenský)

O čítaní Svätého písma

Vo Svätom písme hľadaj pravdu, nie výrečnosť.

Každú knihu Svätého písma treba čítať v tom zmysle, v akom bola napísaná.

Hľadajme vo Svätom písme radšej úžitok než jemnosť reči.

Jednoduché náboženské knihy čítajme rovnako radi ako učené a hlboké.

Nech ťa nemýli, či spisovateľ bol slávny, alebo nie, či bol viac alebo menej vzdelaný, ale číra láska k pravde nech ťa vedie k čítaniu.

Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí.

„Lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky“ (Ž 117, 2)

Boh hovorí k nám rozmanitým spôsobom a nehľadí na ľudskú osobu.

Naša všetečnosť je nám často na prekážku pri čítaní Svätého písma, keď chceme chápať a rozoberať miesta, ktoré by sme mali jednoducho prijať.

Ak chceš mať z čítania osoh, čítaj pokorne, úprimne a s vierou a nikdy nechci mať povesť učenca.

Rád sa vypytuj a mlčky počúvaj slová svätých, váž si aj podobenstvá starších, lebo nepodávajú ich bez príčiny.

 

Myšlienky z knihy Nasledovanie Krista (Tomáš Kempenský)

O opatrnosti v konaní

Nemožno veriť každému slovu ani riadiť sa každým pudom, ale každú vec treba uvážiť obozretne a pokojne podľa Boha.

Bohužiaľ, často uveríme a povieme o blížnom skôr niečo zlé ako dobré, takí sme slabí.

Ale dokonalí ľudia neuveria tak ľahko každému, kto im niečo rozpráva, lebo vedia, aká náchylná je ľudská slabosť na zlé a aké nespoľahlivé sú jej reči.

Je veľká múdrosť neprenáhliť sa v skutkoch a nestáť zaťato na vlastnej mienke.

K tejto múdrosti patrí aj neveriť kadejakým ľudským rečiam a nedonášať hneď iným ľuďom, čo sme počuli alebo čo nám niekto zveril.

Radievaj sa s múdrym a svedomitým človekom, a radšej sa hľaď poučiť od lepších, než nasledovať svoje výmysly.

Dobrý život robí človeka múdrym pred Bohom a v mnohých veciach skúseným

Čím je kto v sebe pokornejší a Bohu poddanejší, tým je múdrejší a spokojnejší vo všetkom.

 

Myšlienky z knihy Nasledovanie Krista  (Tomáš Kempenský).

 

O učení pravdy

Náš rozum a naše zmysly nás často klamú a málo vidia.

Aká to nemúdrosť, že nedbáme o užitočné a potrebné veci, a zháňame sa po márnych a hriešnych.

Z jedného Slova povstalo všetko a všetko hlása opäť to jedno Slovo, ktoré je „od počiatku“ (Jn 8, 25) a stále sa nám prihovára.

Bez neho nikto nič nerozumie a o ničom nesúdi správne.

Komu je toto jedno všetkým, kto všetko vzťahuje na tohto jedného a všetko vidí v tomto jednom, ten môže mať srdce ustálené a v Bohu požívať trvalý pokoj.

Ó, pravda, Bože! Zjednoť ma so sebou večnou láskou!

Nech umĺknu všetci učenci, nech stíchnu pred tebou i všetky stvorenia, ty sám hovor ku mne.

Čistý, jednoduchý a pevný duch nie je roztržitý, i keď vykonáva mnohé práce, lebo koná všetko na Božiu slávu a nepodlieha sebaláske, v ničom nehľadá seba.

Čo ti viac prekáža a čo ťa väčšmi obťažuje ako neumŕtvená žiadosť tvojho srdca?

Dobrý a nábožný človek usporiada každé svoje dielo najprv vo svojom vnútri a len potom ho uskutočňuje.

A nedá sa svojím dielom zvádzať k túžbam hriešnej náklonnosti, ale ho podrobuje rozvážnemu súdu zdravého rozumu.

Kto podstupuje ťažšie boje ako ten, kto sa usiluje premôcť samého seba?

A to by malo byť našou úlohou: premáhať samých seba, zo dňa na deň nadobúdať nad sebou väčšiu moc, a atak a zdokonaľovať.

Pokorné poznávanie seba je istejšou cestou k Bohu než hlboké vedecké skúmanie.

Nemáme zavrhovať vedomosť alebo akúkoľvek prostú znalosť vecí, ktorá sama osebe je dobrá a Bohom daná, ale vždy treba dať prednosť dobrému svedomiu a čnostnému životu.

Ale pretože mnohí sa väčšmi usilujú mnoho vedieť, než dobre žiť, často blúdia a neprinášajú takmer nijaké alebo len nepatrné ovocie.

Keby toľkú usilovnosť vynakladali na vykorenenie hriechov a na zakorenenie čností ako na učené hádky, nebolo by toľko zla a pohoršenia medzi ľuďom a toľko nezriadeností v spoločenstvách.

Iste, keď príde súdny deň, nebudú sa nás spytovať, čo sme čítali, ale čo sme robili, nie ako pekne sme hovorili, ale ako nábožne sme žili.

Naozaj veľký je len ten, kto má veľkú lásku.

Naozaj veľký je, kto sa cíti malý a za nič pokladá vrchol slávy sveta.

Naozaj múdry je, kto všetko pozemské „pokladá za odpadky, aby získal Krista“ (Flp 3, 8).

A naozaj dobre poučený je, kto plní Božiu vôľu a svojej vôle sa zrieka.

 

Myšlienky z knihy Nasledovanie Krista  (Tomáš Kempenský).

 

 

Pokorne zmýšľaj o sebe

Každý človek prirodzene túži po vedomostiach, ale čo osoží vedomosť bez bázne Božej?

Keby som vedel všetko, čo je na svete, a nemal by som lásky, čo by mi to všetko pomohlo pred Bohom, ktorý ma bude súdiť zo skutkov?

Mnoho rečí dušu nenasýti, ale dobrý život občerstvuje ducha a čisté svedomie poskytuje veľkú dôveru v Boha.

Čím viacej vieš a čím dokonalejšie, tým prísnejšie budeš za to súdený, ak nebudeš svätejšie žit.

„Nenamýšľaj si, radšej sa boj“ (Rim 11, 20), a priznaj svoju nevedomosť.

Prečo sa vyvyšuješ nad druhých, veď mnohí ľudia sú učenejší a v zákone zbehlejší?

Nič si nenamýšľať a o druhých vždy dobre zmýšľať a vysoko si ich vážiť, je veľká múdrosť a dokonalosť.

Keby si aj videl, že niekto hreší a dopúšťa sa ťažkých priestupkov, ani tak sa nesmieš pokladať za lepšieho, lebo nevieš, dokedy budeš môcť zotrvať v dobrom.

Krehkí sme všetci, ale ty nikoho nepokladaj za krehkejšieho, ako si sám.

Myšlienky z knihy Nasledovanie Krista (Tomáš Kempenský).

 

 

O nasledovaní Krista a o pohŕdaní všetkými márnosťami sveta

„Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách“ (Jn 8, 12), hovorí Pán.

Stáva sa, že mnohí, hoci často počúvajú evanjelium, predsa sú ním len nepatrne dojatí, lebo nemajú Kristovho ducha.

Ale kto chce celkom a správne rozumieť Kristovým slovám, ten sa musí usilovať prispôsobiť celý svoj život podľa Krista.

Veru, nadšené slová nerobia človeka svätým a spravodlivým, ale iba čnostný život ho urobí milým Bohu.

Márnosť je nasledovať žiadosti tela a túžiť po tom, za čo neskoršie budeme musieť znášať ťažké tresty.

Márnosť je dbať len na prítomný život a nehľadieť na to, čo príde po ňom.

Lebo tí, čo sa pridŕžajú svojej zmyselnosti, poškvrnia si svedomie a stratia Božiu milosť.

Myšlienky z knihy Nasledovanie Krista  (Tomáš Kempenský).