Chvíľa tvojho času

Slávny francúzsky cyklista Michel Forestier viedol pelotón na jednom z najťažších traťových úsekov pretekov Tour de France. Zdalo sa, že jeho víťazstvo je isté. V ten deň bol vo vynikajúcej forme a naplno sa rútil alpskými serpentínami. Jediný, kto by mohol ohroziť jeho víťazstvo, bol Talian Ricardo.

V istom momente ho Ricardo dochytil. Netrvalo dlho a po ťažkom šprintérskom súboji sa Ricardo ocitol pred svojím súperom. Na nasledujúcej zákrute však Talian náhle stratil kontrolu nad bicyklom a zmizol v úžľabine. Iba Forestier videl, čo sa stalo. Krátko zaváhal…

Nato prudko zabrzdil, zoskočil z bicykla a zbehol do úžľabiny. O chvíľu odtiaľ vyšiel s raneným cyklistom na chrbte. Okamžite sa ho ujal Červený kríž.

Forestier stratil niekoľko vzácnych minút a s nimi aj víťazstvo. Ale chýr o tom, čo bolo príčinou jeho oneskorenia, sa rozšíril ako blesk. A tak ho diváci v cieli privítali búrlivými ováciami.

Skús sa pri napĺňaní svojich osobných cieľov pozerať aj trošku okolo seba. Možno zrazu zbadáš vo svojej blízkosti človeka, ktorý práve teraz potrebuje tvoju pomoc. Čo spravíš? Pôjdeš bez zastavenia ďalej, aby si náhodou nestratil ani trochu času?

 Niekto možno čaká len na tvoj úsmev, na pár príjemných viet, na povzbudenie, radu…

Príbeh z ruksak.sk

 

Fetišizmus peňazí je nová modla

Na sociálnu nerovnosť dlhodobo upozorňuje pápež František. „Uctievanie starovekého zlatého teľaťa našlo svoju novú a bezcitnú podobu vo fetišizme peňazí a diktatúre ekonómie bez tváre i skutočne ľudského zámeru. Svetová kríza, ktorá zasahuje financie a ekonómiu, poukazuje na pramene ich nerovnováhy, predovšetkým na nedostatok antropologického zmýšľania, čo ľudskú bytosť redukuje na jedinú z jej potrieb: na konzum,“ napísal Svätý Otec v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium v roku 2013.

„Takáto nerovnováha má svoj pôvod v ideológiách, ktoré obraňujú absolútnu autonómiu trhov a finančné špekulácie. Dlh i rastúce úroky vzďaľujú jednotlivé krajiny od praktických možností využitia vlastnej ekonomiky a ľudí od dosiahnutia reálnej kúpnej sily. K tomuto všetkému sa pridáva rozvetvená korupcia a egoistické vyhýbanie sa plateniu daní, ktoré nadobudlo celosvetové rozmery.“

„Často chýba jasné povedomie o problémoch, ktoré doliehajú predovšetkým na vylúčených. Oni tvoria väčšinu planéty, sú to miliardy ľudí. Dnes sa spomínajú v medzinárodných politických a ekonomických debatách, ale napriek tomu sa zdá, že ich problémy sa pokladajú za prívesok , za otázku, ktorá sa kladie takmer z povinnosti alebo okrajovo. Keď príde na konkrétne činy, často zostávajú na poslednom mieste.“

„Mnohí odborníci, komentátori, komunikačné prostriedky a centrá moci sa nachádzajú ďaleko od nich – „vylúčených“, v izolovaných mestských oblastiach, bez priameho kontaktu s ich problémami. Vo svojom živote a myslení vychádzajú z pohodlia takého rozvoja a kvality života, ktoré nie sú dostupné pre väčšinu svetovej populácie.“

„Obviňovať demografický rast a nie extrémy a selektívny konzumizmus niektorých ľudí je spôsob, ktorý problémy nerieši. Tak sa niektorí pokúšajú legitimizovať súčasný model rozdeľovania, v ktorom si menšina prisudzuje právo takej miery spotreby, ktorú by nebolo možné zovšeobecniť, pretože planéta by nedokázala pojať odpadky pochádzajúce z tejto spotreby.“  Zdôraznil František v encyklike Laudato si. Zdôraznil tiež nutnosť viesť „dialóg politiky a ekonomiky za plnosť ľudskosti“.

Zdroj: Katolícke noviny