Chráň sa márnych nádejí a vypínavosti

Márne niekto svoju nádej zakladá na ľuďoch alebo iných tvoroch.

Nehanbi sa slúžiť iným z lásky k Ježišovi a zdať sa chudobným na tomto svete.

Nespoliehaj sa na seba, ale založ všetku svoju nádej v Bohu.

Rob, čo môžeš a Boh bude nápomocný tvojej dobrej vôli.

Nedôveruj svojej vedomosti alebo chytráctvu kohokoľvek živého, ale radšej ver milostivému Bohu. On pokorným pomáha, ale hrdých ponižuje.

Nehonos sa bohatstvom, ak ho máš, ani vplyvnými priateľmi, ale hľadaj svoju slávu len v Bohu, od ktorého máme všetko a ktorý si nadovšetko žiada dať nám seba samého.

Nevypínaj sa pre krásu alebo silu svojho tela, lebo i tá najmenšia choroba ju poruší a pošpatí.

Nebuď samoľúby pre svoju šikovnosť alebo nadanie, aby si sa neznepáčil Bohu, ktorému prináleží všetko, čo dobré máš od prírody.

Nepokladaj sa za lepšieho od iných, aby ťa azda nemal za horšieho Boh, ktorý vie, čo je v človeku.

Nebuď hrdý na svoje dobré skutky, lebo Božie súdy sú iné ako ľudské, Bohu sa často nepáči, čo sa ľuďom pozdáva.

Ak máš v sebe niečo dobré, predpokladaj u iných ešte lepšie, aby si si zachoval pokoru.

Nezaškodí ti, keď budeš každého stavať nad seba, ale priveľmi škodí, keď sa budeš čo len nad jedného vyvyšovať.

Pokorný žije v stálom pokoji, ale v srdci pyšného búri často závisť a hnev.

Myšlienky z knihy – Nasledovanie Krista (Tomáš Kempenský)

O opatrnosti v konaní

Nemožno veriť každému slovu ani riadiť sa každým pudom, ale každú vec treba uvážiť obozretne a pokojne podľa Boha.

Bohužiaľ, často uveríme a povieme o blížnom skôr niečo zlé ako dobré, takí sme slabí.

Ale dokonalí ľudia neuveria tak ľahko každému, kto im niečo rozpráva, lebo vedia, aká náchylná je ľudská slabosť na zlé a aké nespoľahlivé sú jej reči.

Je veľká múdrosť neprenáhliť sa v skutkoch a nestáť zaťato na vlastnej mienke.

K tejto múdrosti patrí aj neveriť kadejakým ľudským rečiam a nedonášať hneď iným ľuďom, čo sme počuli alebo čo nám niekto zveril.

Radievaj sa s múdrym a svedomitým človekom, a radšej sa hľaď poučiť od lepších, než nasledovať svoje výmysly.

Dobrý život robí človeka múdrym pred Bohom a v mnohých veciach skúseným

Čím je kto v sebe pokornejší a Bohu poddanejší, tým je múdrejší a spokojnejší vo všetkom.

 

Myšlienky z knihy Nasledovanie Krista  (Tomáš Kempenský).

 

Pokorne zmýšľaj o sebe

Každý človek prirodzene túži po vedomostiach, ale čo osoží vedomosť bez bázne Božej?

Keby som vedel všetko, čo je na svete, a nemal by som lásky, čo by mi to všetko pomohlo pred Bohom, ktorý ma bude súdiť zo skutkov?

Mnoho rečí dušu nenasýti, ale dobrý život občerstvuje ducha a čisté svedomie poskytuje veľkú dôveru v Boha.

Čím viacej vieš a čím dokonalejšie, tým prísnejšie budeš za to súdený, ak nebudeš svätejšie žit.

„Nenamýšľaj si, radšej sa boj“ (Rim 11, 20), a priznaj svoju nevedomosť.

Prečo sa vyvyšuješ nad druhých, veď mnohí ľudia sú učenejší a v zákone zbehlejší?

Nič si nenamýšľať a o druhých vždy dobre zmýšľať a vysoko si ich vážiť, je veľká múdrosť a dokonalosť.

Keby si aj videl, že niekto hreší a dopúšťa sa ťažkých priestupkov, ani tak sa nesmieš pokladať za lepšieho, lebo nevieš, dokedy budeš môcť zotrvať v dobrom.

Krehkí sme všetci, ale ty nikoho nepokladaj za krehkejšieho, ako si sám.

Myšlienky z knihy Nasledovanie Krista (Tomáš Kempenský).

 

 

Posledný v triede

Keď bol Ján Krstiteľ Vianney, budúci arský farár, seminaristom, mal veľké problémy s učením. Nevedel pochopiť ani tie najjednoduchšie pojmy. Predstavení seminára ho poslali niekoľkokrát domov. Ale on stále naliehal, že chce pokračovať. Keď mal dvadsaťjeden rokov, sedával v triede s chlapcami, ktorí boli od neho o desať rokov mladší. Jeden z nich, jedenásťročný, mu začal pomáhať v učení.

Ján Krstiteľ Vianney bol veľmi vďačný svojmu malému učiteľovi, ale problémy pretrvávali: nechápal, nepamätal si, klesal na mysli, zajakal sa.

Chlapec sa na to sťažoval svojim spolužiakom. Ján Krstiteľ Vianney to počul. Vyšiel z lavice, kľakol si pred ním a povedal: „Odpusť mi, že som taký hlúpy.“

Na pšeničnom poli boli skoro všetky klasy sklonené k zemi. Iba niekoľko vzpriamených stebiel sa pozeralo radostne k nebu, na okolostojacich i na svojich spoločníkov.

„My sme najlepší,“ vrieskali. „Neohýbame sa ako otroci, naozaj sa dá povedať, že sme pánmi udalostí a ovládame situácie.“Ale vietor, ktorý pozná život lepšie ako všetci, sa uškŕňal: „ Čo by nestáli vzpriamene,  … keď sú prázdne!“

Nehraj sa na bossa, keď ním nie si. Netvár sa ako najmúdrejší, najskúsenejší, pretože nie si najmúdrejší, ani najskúsenejší. Nemysli si, že tvoje názory sú najlepšie, pretože tiež sa môžeš mýliť. A nesnaž sa byť všade prvý v rade, lebo sa ti môže stať, že ti povedia: uhni, zacláňaš.

Buď skromný. Menej hovor a viac počúvaj. Pomáhaj druhým, aj keď vieš, že nič za to nedostaneš a možno sa ti nikto ani nepoďakuje. Ale ty nezabudni povedať každému „ďakujem“ aj za hocijakú drobnosť, alebo samozrejmosť, ktorú pre teba niekto spraví.

Pokora ti umožní rásť v láske…

Príbeh z ruksak.sk