Sv. Ján XXIII.

Angelo Giuseppe Roncalli sa narodil v Sotto il Monte (v diecéze a provincii Bergamo) 25. novembra 1881 ako štvrté z trinástich detí. Bol pokrstený v ten istý deň. Vo farnosti, ktorú viedol znamenitý kňaz Francesco Rebuzzini, získal neuveriteľný znak Cirkvi ako charakterové znamenie, ktoré mu bolo oporou v ťažkostiach a oduševňovalo ho v apoštolskej práci.

Čítaj ďalej …

 

Zdroj: Životopisysvätých.sk

Eva a jablko

V Maroku medzi púštnymi kmeňmi sa traduje tento príbeh o dedičnom hriechu.

Eva sa prechádzala po rajskej záhrade, keď sa k nej priblížil had.

„Zjedz toto jablko,“ vraví jej. Eva poučená Bohom, odmietla.

„Zjedz toto jablko,“ nalieha had, „musíš byť ešte krajšia, aby si sa viac páčila Adamovi.

„To nepotrebujem,“ hovorí Eva. „Veď on aj tak nemá inú ženu okrem mňa.“

Had sa zasmial: „Jasné, že má.“

Eva mu neuverila, a tak ju odviedol na kopec, na ktorého vrchole bolo jazero.

„Skrýva sa v tejto jaskyni, Adam ju tam ukryl pred tebou.“

Eva sa sklonila nad hladinu a uvidela v nej obraz krásnej ženy. V tej chvíli sa rozhodla zjesť jablko, ktoré jej ponúkol had.

Podľa toho istého marockého kmeňa sa do raja vráti každý, kto v odraze vodnej hladiny spozná svoj obraz a stratí strach zo samého seba.

Lovci opíc

Lovci opíc vymysleli jedinečný spôsob, ako chytať opice. Keď objavia v pralese miesto, kde sa opice schádzajú, zakopú do zeme kokosové orechy s malým otvorom, cez ktorý prekĺzne ruka opice. Potom do orechov vložia za hrsť ryže alebo bobúľ, na ktorých si opice najradšej pochutnávajú.

Len čo lovci odídu, opice sa začínajú zbiehať. Zvedavé, ako vždy, pozerajú na kokosové orechy a keď vyňuchajú skryté dobrôtky, strkajú ruky do malých otvorov a naberú si do hrsti, koľko len môžu.

Ale veľkosť otvoru je zákerne premyslená. Prázdna ruka ním prejde, ale plná nie a opice ťahajú a ťahajú. Namáhajú sa zo všetkých síl, ale ani na chvíľu im nenapadne otvoriť ruku a vypustiť, čo držia v hrsti. Na to čakajú skrytí lovci. Vrhnú sa na opice a ľahko ich pochytajú.

Neprichádzaš aj ty o niečo dôležité a v živote podstatné len preto, že sa bojíš otvoriť päsť, v ktorej zvieraš niečo, čo pokladáš za nanajvýš potrebné, a pritom je to zbytočné?

Elegantní a usmievaví lovci nikdy nespia. Skrývajú svoje pasce všade, kade chodíme. A tak potom často medzi sebou stretávame ľudí so zavretými päsťami a s vyhasnutým srdcom.

Príbeh z ruksak.sk