Zlatá medaila

Bolo to na olympijských hrách v roku 1928 v Amsterdame. V šerme stáli proti sebe Talian a Francúz Gaudin. Šlo o zlatú medailu. Obaja muži šermovali ako zúriví a diváci sa pozerali so zatajeným dychom. Francúz mal zlú pozíciu, lebo dlhý Talian mal nad ním veľkú prevahu v dosahu. Gaudin útočil čoraz prudšie, takže útok a odraz nasledovali bleskurýchle za sebou.

Tu zrazu zasiahli rozhodcovia. Prestávka! Jeden z nich sa domnieval, že videl, ako Talian Francúza zasiahol. Radmi divákov prešla vlna povzdychu. Ak Francúz dostal zásah, bola zlatá medaila stratená…
Konečne sa rozhodcovia dohodli. Ich hovorca vystúpil a oznámil: „Nijaký zásah!“ Diváci si vydýchli.

Vtedy si Francúz strhol prilbu, zdvihol fleuret na hruď, podišiel o krok k rozhodcom a povedal: „Je suis touché – zasiahol ma!“
Rozhodcovský rozsudok bol v jeho prospech, no on ho neprijal. Pravda bola preňho cennejšia ako ľsťou získaná zlatá medaila.

Spravodlivý a charakterný človek hovorí pravdu, koná spravodlivo a žije v pravde. Na pravdivý život treba mať silu a odvahu. Mnohí z nás vypočítavo alebo zbabelo cúvnu.

Ak máš dar viery a poznáš Pravdu – a nežiješ podľa nej… nezdá sa ti to hlúpe a zbabelé? Neklam sám seba, že si „nevidel zásah“, že si nepočul, ako máš žiť. V  tomto prípade pravda = život … večný.

Príbeh z ruksak.sk

Pravda sa nedá kúpiť

Chorsoes, perský kráľ, sa proti všetkým očakávaniam zotavil po ťažkej chorobe. Tu si zvolal svojich radcov a povedal im: „Dnes by som chcel od vás počuť, čo si o mne myslíte. Nazdávate sa, že som dobrý kráľ? Povedzte bez obáv pravdu. Za to každého z vás odmením drahokamom.“

Radcovia jeden po druhom predstupovali pred kráľa s peknými slovami a prehnanými chválami. Keď prišiel na rad múdry Elaim, povedal: „Pán kráľ, radšej by som mlčal, lebo pravda sa nedá kúpiť.“
Kráľ povedal: „Dobre teda, nedám ti nič. A teraz môžeš otvorene povedať svoju mienku.“

Vtedy Elaim povedal: „Môj kráľ, chceš vedieť, čo si myslím? Myslím si, že si človek s mnohými slabosťami a chybami, rovnako ako my. Ale tvoje chyby majú oveľa väčšiu váhu, lebo celý národ stoná pod ťarchou daní. Myslím, že vydávaš priveľa peňazí na oslavy sviatkov, výstavbu palácov a predovšetkým na vedenie vojen.“

Keď to kráľ počul, zamyslel sa. Potom dal každému radcovi po jednom drahokame, ako bol sľúbil. Elaima však vymenoval za svojho kancelára.

Na druhý deň predstúpili lichotníci pred kráľa. „Môj kráľ,“ povedal ich hovorca, „obchodníka, čo ti predal tieto šperky, treba obesiť! Lebo drahokamy, čo si nám daroval, sú falošné.“
„Viem,“ odpovedal kráľ. „Sú rovnako falošné ako vaše slová.“

Chráň sa neúprimnosti. Len zbabelí ľudia klamú druhých preto, aby sa im zapáčili. Úprimnosť je predpokladom k dôvere a láskavosť je prostriedkom, aby vyrieknutá pravda druhého nezranila.

 

Príbeh z ruksak.sk