Načo?

Padla na mňa strašná únava.

A zdalo sa mi jednoduchšie priznať si, že som ako Bohom opustený. Lebo som sa cítil ako bez svorníka a nič sa už vo mne neozývalo.

Zmĺkol hlas hovoriaci v tichu. A keď vyšiel na najvyššiu vežu, zamyslel som sa: „Načo tie hviezdy?“

A pohľadom premeriavajúc svoje panstvá, pýtal som sa: „Načo tie panstvá?“ A ako stúpal žalospev z usínajúceho mesta, dával som si otázku:  „Načo ten nárek?“ Bol som stratený ako cudzinec v nesúrodom dave, nepoznajúci jeho reč.

Bol som ako oblek, z ktorého sa ktosi vyzliekol.

Strhaný a sám. Podobal som sa neobývanému domu. Spoznal som nudu, ktorá prichádza predovšetkým vtedy, keď stratíme Boha.

 

Antoine de Saint Exupéry

Nekonečnosť

Keď bude človek uvažovať o sebe, zhrozí sa sám seba,

uvidí, že telom, ktoré mu dala príroda,

vznáša sa medzi dvoma priepasťami nekonečna a ničoty.

 

Veď čím je človek v prírode? Nič proti nekonečnosti,

všetko vo vzťahu k ničomu,

stred medzi ničím a všetkým.

 

Nedokáže preniknúť ničotu, z ktorej vznikol,

ako ani nekonečno, ktoré ho pohlcuje.

 

Z Myšlienok Blaise Pascala

Uzlík menom človek

Lebo si uzol vzťahov, nič iné.

Skrze zväzky jestvuješ.

A tie jestvujú skrze teba.

Chrám stojí skrze každý kameň.

Vyber jeden a chrám sa zrúti.

Patríš chrámu, usadlosti, ríši.

A to všetko je prítomné skrze teba.

Nenáleží ti, aby si súdil, ako súdi ten,

ktorý prišiel nezauzlený zvonka,

aby si súdil to, z čoho si vzišiel.

Keď súdiš, seba súdiš.

Je to tvoje bremeno, je to však i tvoje opojenie.

 

Antoine de Saint – Exupéry.