Každý sme ceruzkou, ktorou Boh píše príbeh

24 ročný chlapec, ktorý cestoval vlakom so svojím otcom sa pozeral von z okna a kričal:

„Otec pozri na tie nádherné stromy! A ako utekajú dozadu, to je úžasné!“

Otec sa len usmieval a bolo vidno, že mu šťastím žiarila tvár. No mladý pár, ktorý sedel s nimi v kupé, sa na mladého chlapca pozeral s poľutovaním a obaja krútili hlavou.

Chlapec znova vykríkol: „Otec pozri oblaky utekajú zarovno s nami!“

Táto veta bola už priveľa na mladý pár a tak sa rozhodli, že dohovoria chlapcovmu otcovi. „Pane, prečo nezoberiete syna k nejakému dobrému doktorovi?“ Otec sa len usmial a povedal: „ Zobral som ho a práve sa vraciame z nemocnice. Môj syn bol slepý od narodenia a dnes vidí svet prvý krát. V nemocnici dostal nové oči.“

Každá osoba na tejto planéte ma svoj vlastný príbeh. Preto nesúďte ľudí pred tým, než spoznáte ich skutočný príbeh. Pravda vás môže prekvapiť.

 

Neznámy autor.

Téma môjho života

Študent odovzdal svoju diplomovú prácu, ktorá pre neho znamenala vyvrcholenie 5 ročného štúdia. 0drážali sa v nej hlboké vedomosti. Bola napísaná brilantným štýlom. Z určitého pohľadu by sa dalo povedať, že je to priam vynikajúce dielo. Ja som však chtiac – nechtiac musel pod túto prácu napísať červenou: Nedostatočná. Zdesený študent pribehol s otázkou: „Pán profesor, prečo ste to urobili? Kde som sa dopustil chyby?“

„Vaša práce je skutočne jedinečná,“ povedal som mu, „je v nej vidieť kus poctivej práce. „Venoval ste jej veľkú starostlivosť, uvádzate logické argumenty,“ ale musím vám oznámiť bolestnú skutočnosť – „vy ste vôbec nespracovali tému, ktorá vám bola určená. Vy ste sa jej ani nedotli. Píšete o niečom celkom inom. V tomto zmysle ste svoju úlohu absolútne nezvládli, preto som vám dal nedostatočnú.“

Aká by to bola tragédia, keby nám Pán Ježiš musel povedať: „Priateľu, ty si nezvládol tému svojho života. Nadobudol si majetok, úspech aj slávu, ale minul si sa témou.“

 

Príbeh z knihy – Denná cesta k Otcovi

Svetlo sviečky

Na hodine fyziky zapáliľ učiteľ sviečku a žiaci pozorovali, ako z nej hore stúpa dym a ako plamienok pomaly roztápa jej telo. Ako sa spaľuje táto svieca, tak sa podobný proces odohráva v našom živote. V organizme prebieha látková premena a tak raz dohorí i plamienok nášho života a všetko sa tým skončí. Jeden zo žiakov sa ozval: „Ak je život len taký spaľovací proces, aký je potom jeho zmysel?“

Snáď i v našej mysli niekedy vyvstane taká otázka: „Prečo sme tu. Stojí za to vôbec žiť?“ Áno, poslúžiť svetlom svojej služby druhým.

Príbeh z knihy – Denná cesta k Otcovi

Jeden pozemský život

Toto je príbeh o mužovi, ktorý sa narodil v neznámej dedine, ako dieťa dedinčanky. Do svojich tridsiatich rokov pracoval v tesárskej dielni a tri roky bol potulným kazateľom. Nikdy nevlastnil dom. Nikdy nechodil do školy. Nikdy sa nedostal ďalej, ako niekoľko sto kilometrov od miesta kde sa narodil. Bol ešte mladý, keď sa verejná mienka obrátila proti nemu. Jeho priatelia od neho utiekli. Jeden z nich ho zradil. Stál pred posmievajúcim sa tribunálom. Bol odsúdený na smrť a pribitý na drevený kríž medzi dvoch zločincov. Keď umieral, jeho kati hádzali kocky o jeho jediný kus majetku na zemi, o jeho rúcho. Keď zomrel, sňali ho a položili do hrobu požičaného milosrdným priateľom. A predsa možno povedať, že všetky vojská, ktoré kedy pochodovali a všetky generácie, ktoré kedy žili, všetky parlamenty, ktoré kedy zasadali a všetci králi, ktorí kedy vládli, spojení dohromady, neovplyvnili život človeka na zemi tak, ako ho ovplyvnil tento osamotený život. Aj ten tvoj život?

Príbeh z knihy – Denná cesta k Otcovi